Kráľovná lesa

Aj keď kráľovnú lesa nikto z nás naživo nevidel, predpokladáme, že hýri všetkými farbami. Keďže vládne lesným zvieratám, rastlinám, krom i stromom, určite bude aj veľmi mocná. Pozrite sa, ako si ju predstavujeme:

Aby sme ju priblížili aj našim českým kamarátom, poslali sme im jej popis, aby si ju mohli tiež zhotoviť:
- jej pramene vlasov majú jesenné farby
- ofinu má z ihličia čiernej borovice
- čelenku má z lieskovcov
- korunku z lipového listu a štyroch malých smrekových konárikov
- vo vlasoch má povplietané brezové listy (vpravo) a dubové listy (vľavo)
- oči má z gaštanov
- obočie z plodu javora - krídlatej nažky
- nos je z malého kúsku kôry
- líca tvoria dva chumáčiky machu
- ústa má z plodov hlohu
- každú náušnicu tvorí škupina z orecha vlašského a samčia jahňada liesky (to je to podlhovasté, čo zostalo na lieske aj po opadnutí listov - našli sme si odborné pomenovanie)
- na krku má dva náhrdelníky: prvý je z plodov ruže šípovej a druhý z borovicových šišiek
Uvidíme, ako sa im podarí. Potom by sme si mohli na malej videokonferencii prostredníctvom SKYPU naše výtvory navzájom porovnať.

Balík do ČR

S blížiacimi Vianocami sme začali rozmýšľať, aký darček by sme poslali našim českým kamarátom. Keďže spolupracujeme na projekte o stromoch, zdalo sa nám najvhodnejšie vymyslieť niečo na túto tému. Rozhodli sme sa pre darček, ktorý je nielen pekný, ale aj užitočný - sadu záložiek. Jedna sada mala názov ROZLÚČKA S JESEŇOU a druhá zas TEŠÍME SA NA ZIMU. Už názvy napovedajú, že každá sa venuje inému ročnému obdobiu. Kým na jesenných záložkách sú znázornené v teplých farbách jesene rôznofarebné listy, na zimných dominujú opadané stromy na studenom modro - fialovom podklade. Dúfame, že sa im české deti potešia a budú ich aj používať.

Stromy čo neopadávajú

Aj vám sa niekedy stalo, že slnečné lúče nazerajúce do triedy vás tak silno vábili von, až ste prestali vnímať čo sa deje na hodine? Keď sa to stane jednému žiakovi, je to bežné – ale celej triede?! Takýto nezvyčajný úkaz sa stal práve dnes aj u nás. Cez pootočené žalúzie svietilo slnko tak prenikavo, až sa nám zdalo, že za oknami je najhorúcejšie leto a nie neskorá jeseň. Vtedy je najlepšie nechať učenie učením a využiť posledné slnečné dni čo najužitočnejšie.

My sme sa rozhodli vytvoriť pomocou tieňohry stromy, ktoré nikdy neopadnú. Stačilo si vysúkať rukávy a razom vyrástol v triede celý les. 

Meriame výšku stromu

Zmerať obvod našej lipy nebolo vôbec ťažké. Stačili nám na to rozpažené ruky štyroch detí alebo zvinovací meter. Ako však zistíme výšku nášho stromu, keď na vrchol nikto z nás nedosiahne? Šplhať sa naň je nebezpečné a navyše, pomocou najdlhšieho metra, aký sa nám podarilo zohnať, by sme odmerali maximálne nejaký menší štvormetrový stromček. 
Preto sme sa pokúsili zistiť jeho výšku aspoň odhadom. Nebudete veriť, ale potrebovali sme na to len zvinovací meter, dlhšiu ceruzku a nezmývateľnú fixu. Najskôr sme si vybrali jedného dobrovoľníka. Toho sme odmerali za pomoci metra (130 cm) a postavili k stromu. V krátkej vzdialenosti od stromu sme zdvihli ceruzku (otočenú hrotom nadol) do výšky ramien tak, aby sa jej tupá časť prekrývala s hlavou nášho dobrovoľníka. Potom sme posúvali palec po ceruzke smerom nadol dovtedy, kým sa neprekrýval s jeho chodidlami. Tento bod sme si označili na ceruzke nezmývateľnou fixou - viď obrázok.

Následne sme ceruzku otočili hrotom nahor tak, aby sa prekrývala so stromom. Začiatok ceruzky (tupú časť) sme akoby "priložili" k miestu, odkiaľ strom vyrastá a na ceruzke sme označili bod, pokiaľ siaha jeho vrchol. Potom sme už len spočítali, koľkokrát sa zmestí prvá vyznačená vzdialenosť do druhej vyznačenej vzdialenosti na ceruzke. Zistili sme, že je to až 26 krát. Keďže vieme počítať ešte len do 20, museli sme si pomôcť kalkulačkou. Pomocou nej sme zistili, že výška nášho stromu je približne 33 metrov.
Aby sme si overili, či sme postupovali správne, urobili sme si skúšku správnosti. Tentokrát sa dobrovoľníkom stalo vyššie dieťa (146 cm). Rovnakým postupom sme zistili, že jeho výška sa do výšky stromu zmestí približne 22 krát. Po vynásobení nám vyšla výška stromu 32 metrov - čo je takmer rovnaký údaj ako pri prvom pokuse. Myslíme si teda, že sme neboli ďaleko od pravdy.

Poznávacie pexeso

Každý spozná jabloň podľa visiacich jabĺčok, hrušku podľa žltučkých hrušiek, slivku podľa podlhovastých sliviek. Rozoznať však stromy jeden od druhého aj vtedy, keď na nich nevisí žiadne ovocie, nie je vôbec ľahké. Zistili sme to na výtvarnej výchove, keď sme sa pokúšali  určiť, z akých stromov pochádzajú listy, ktoré sme otláčali na výkres.

Preto sme sa rozhodli, že sa ich naučíme rozlišovať. A aby sme pri tom učení zažili aj trochu zábavy, vytvorili sme si na to netradičné pexeso. Každú dvojicu tvorili dve kartičky, ktoré mali niečo spoločné. Kým na jednu sme nakreslili plod alebo kvet daného stromu, na druhý sme prilepili jeho list. Aby nám na pexese neodstával,  museli sme si ho najskôr vylisovať. Stačilo ho vložiť medzi dva hárky papiera a na čas zaťažiť. Veľmi dobre nám na to poslúžila staršia hrubšia kniha.

Návrhy na zadnú stranu pexesa sme  vytvorili na informatickej výchove, kde sme po vyhlásení súťaže o najkrajší námet, vybrali prácu Sandriky Šúkalovej. Tú sme potom kopírovaním pomocou pravého tlačítka rozmnožili na potrebný počet - 42 kusov.

Skôr, ako ich však prilepíme na jednotlivé kartičky, oslovíme našich českých kamarátov. Možno vytvoria taký návrh, ktorý sa nám zapáči viac. Najskôr si ich ale trošku vyskúšame. Aby sa s nami mohli zahrať, poslali sme im fotografie jednotlivých kartičiek. Nafotili sme ich však skôr, ako sme na každú z nich umiestnili názov stromu, z ktorého listy či plody pochádzajú. Ich úlohou bude priradiť listy k správnym kvetom a plodom. Uvidíme, ako sa s tým popasujú.

 

Po dokončení pexesa stačilo už len kartičky zamiešať, otočiť obrázkami nadol a hrať podľa pravidiel klasického pexesa. Na rozdiel od tradičnej hry sme sa nielen zabavili, ale aj naučili niečo nové.