Výsledkom našej prieskumnej výpravy na poslednom krúžku bolo niekoľko sadrových odliatkov zvieracích stôp. Práca so sadrou nás veľmi bavila, i keď nás v závere trošku rozladilo zistenie, že väčšina odliatkov bola rozdrvená kolesami traktorov. Keďže nám vplyvom vlhkého vzduchu a sychravejšieho počasia sadra veľmi pomaly tuhla, nechali sme ju schnúť do ďalšieho dňa. Všetky stopy sme označili, aby sme ich už zďaleka videli a nezabudli ich zobrať. Z veľkého traktora zrejme naše značenie nebolo dosť zreteľné, lebo z pôvodného počtu 40 sa nám zachovalo len 13 stôp. Nemáme to však traktoristom za zlé. Nemohli tušiť, čo naše značky znamenajú a že sa na toto miesto ešte vrátime.
Našťastie zopár vzoriek "prežilo", a tak sme sa mohli pustiť do zisťovania, komu patria.
Najskôr sme si na pomoc zobrali najznámejší internetový vyhľadávač - GOOGLE. Ten nás zaplavil množstvom informácií, v ktorých sme sa snažili zorientovať. Niektoré obrázky, ktoré sa na naše odliatky podobali, sme si radšej uložili do svojich priečinkov, aby sme ich mohli navzájom porovnať. Postup bol veľmi jednoduchý:
- zadať do vyhľadávača údaj, ktorý sme hľadali (napr. stopy jeleňa)
- vybrať fotografiu, ktorá sa najviac podobala na náš odliatok
- kliknúť na ňu pravým tlačítkom
- označiť na záložke údaj ULOŽIŤ OBRÁZOK AKO
- vybrať si priečinok, do ktorého chcem obrázok uložiť (ten už máme vytvorený od septembra)
- pomenovať obrázok a kliknúť na tlačítko ULOŽIŤ.
Následne sme si všetky uložené obrázky ešte raz podrobne preštudovali a zistili sme, že sú veľmi podobné. Dozvedeli sme sa totiž, že častokrát záleží od toho, ako sú stopy umiestnené, aby bolo možné s istotou určiť, aké zviera ich tam zanechalo. Keďže sme si našimi zisteniami neboli úplne istí, poprosili sme o pomoc dvoch skúsených poľovníkov:
Raz darmo - roky skúseností, študovania života a správania zvierat či hodiny strávené na postriežke žiadny internetový vyhľadávač nemôže nahradiť. Sme radi, že sme sa niečo nové naučili. Doteraz sme ani len netušili, koľko lesných zvierat sa pohybuje v blízkosti našej školy. Možno sa nám ich podarí niekedy uvidieť aj na vlastné oči.
Fotografie našich sadrových odliatkov sme poslali českým kamarátom, ktorí s nami spolupracujú na projekte TAJOMSTVÁ STROMOV. Uvidíme, či sa dopátrajú k rovnakým zisteniam ako my.
Západ slnka je jedným z najkrajších prírodných úkazov.
Niekto hovorí, že nezabudnuteľným zážitkom je slnko zapadajúce za zasnežené
vrcholy hôr, inému sa zas páči slnko strácajúce sa za hladinou oceánu. My však
tvrdíme, že najkrajší je jesenný západ slnka, kedy žlto-červené odtiene
slnečných lúčov ostro kontrastujú so siluetami opadnutých stromov. Svojim
oranžovým odtieňom osvetľujú okolitú
krajinu a dávajú jej zázračný rozprávkový vzhľad. Akoby spolu so
zapadajúcim slnkom niekto všetko pozlátil. No nie je to nádhera?
Našou obľúbenou jesennou
činnosťou je okrem zberu gaštanov aj zhotovovanie húseníc. Ak by ste si
chceli jednu takú „chlpaňu“ zostrojiť, poradíme vám, ako na to.
Stačí si zadovážiť aspoň jeden hrubší drôt, 2 korkové
zátky, 2 kartónové kruhy a partiu súťaženiachtivých detí. Pre nás je
totiž zhotovenie takejto húsenice nielen hrou, ale aj zábavou. Tradične
súťažíme v tom, komu sa podarí rýchlejšie urobiť čo najchlpatejšiu
húsenicu. Stačí sa postaviť pod košatý javor a po zaznení signálu sa
pustiť do napichovania listov na drôt, ktorý je zakončený kartónovým kruhom s
korkovou zátkou (aby sa navlečené listy nevyvliekali). Keďže väčšinou sú chlapci v nevýhode, lebo
ich je v našej triede o niečo menej ako dievčat, tentokrát sme sa
rozhodli vytvoriť dve zmiešané družstvá. A urobili sme dobre. Vďaka tomu
bola celá súťaž omnoho napínavejšia, lebo výkony oboch družstiev boli veľmi
vyrovnané. Aj keď nakoniec mohol zvíťaziť len jeden, vôbec nám to neprekážalo.
Za krátku chvíľu sa nám totiž podarilo vytvoriť dve veľmi sympatické húseničky,
ktorým sme hneď aj vymysleli mená - jedna je Olívia a druhá Uršuľa. Odteraz nám budú zdobiť chodbu na prízemí, priamo pred našou triedou.
