streda 24. októbra 2012

Hľadáme stopy zvierat

Dnes sme sa všetci premenili na malých detektívov. Vybavení lupami a materiálom na zaisťovanie stôp sme sa vybrali na neďaleké pole. Tam sme totiž prednedávnom spozorovali  v blízkosti osamelej skupinky líp a gaštanov množstvo zvieracích stôp. Úlohou dnešnej „výpravy“ bolo niektoré z nich zaistiť a určiť, ktoré zvieratá ich tam zanechali.
Postup bol veľmi jednoduchý. Každá dvojica mala lokalizovať aspoň jednu stopu, ktorú po nedávnom výdatnom daždi, zanechalo v mäkkom blate niektoré z lesných zvierat. V tomto období sa nielen končí ruja srnčej zveri, ale aj dozrievajú gaštany, ktoré im určite veľmi chutia. Takže ich pohyb je v okolí týchto stromov o niečo častejší ako inokedy.
Po podrobnom preskúmaní okolia si každý vybral jednu stopu, ktorá sa mu zdala najzreteľnejšia. Po odstránení drobných nečistôt sme si rozrobili práškovú sadru s vodou a vzniknutú hmotu naliali do stredu stopy. 


















































Kým sme čakali na stuhnutie sadrového odliatku, venovali sme sa hľadaniu drobného hmyzu, ktorý žije v blízkosti stromov. Vďaka profesionálnemu vybaveniu sa nám podarilo nájsť celú kolóniu červeno-čiernych chrobákov, ktoré sa ukrývali v hlbších ryhách kôry alebo na kmeni tesne nad zemou. Ochotne nám zapózovali pred objektívom, dokonca im nevadilo ani zvedavé obzeranie pod lupou. Pomocou vzniknutých fotografií sme si mohli dodatočne vyhľadať, o aký hmyz presne ide. Dozvedeli  sme sa, že pre červené sfarbenie ich ľudia volajú ľudovo „električky“, ale ich odborný názov znie cifruša bezkrídla. Býva signálom toho, že strom (veľmi obľubuje lipu) má problémy napr. s napadnutím nejakou hubou a to spôsobuje vytekanie miazgy, ktorú vyhľadáva. Vyskytuje sa na tých miestach stromu, kde je poškodená kôra Sama cifruša však kôru stromov nepoškodzuje. Na jeseň sa sústreďuje tento hmyz do obrovských kolónií na slnečnej strane kmeňa a tam zvykne aj zimovať.
































Záverečnou fázou celej našej pátracej akcie bude opatrné odstránenie zvyškov pôdy z odliatkov a ich jemné dočistenie. Teraz nám už zostáva len určiť, ktoré zvieratá ich tam zanechali.

streda 17. októbra 2012

Náš tajný poklad

Poklad väčšinou zakopávajú na tajomných ostrovoch piráti alebo ľudia, ktorí ho nadobudli nie veľmi čestným spôsobom. My sme náš "poklad" nadobudli poctivo a úplne prirodzene - z našich domácností.
Zobrali sme si totiž rôzne druhy odpadu a vložili do starej ponožky. Ponožku sme si zvolili preto, lebo jednotlivé predmety sú v nej pekne pohromade a navyše môže cez ňu presakovať voda a vlhkosť z pôdy.To, že náš poklad nakoniec skončil pod zemou, súvisí s pokusom, ktorý by sme si radi overili. Chceme totiž zistiť, ktoré materiály sa v zemi po čase rozložia a ktoré nie.Keďže vieme, že sa to nestane zo dňa na deň, rozhodli sme sa, že náš poklad vykopeme až o niekoľko mesiacov, na konci školského roku. Čo sa za tú dobu rozloží a čo nie, sme rozhodovali pomerne dlho. Po vášnivej diskusii sme sa dohodli na nasledujúcom:

Úplne sa rozloží:
Vôbec sa nerozloží:
ohryzok, obväz, cukrík, rožok, zemiaková šupka, špajdľa, ceruzka, krieda, polystyrén, viacvrstvový obal z mlieka (TETRAPAK), papierová vreckovka, puzzle, látka
guma, orechová škrupina, kovový uzáver z fľaše, plastová lyžica, drevená korálka, kovový šrób, sklenená črepina, alobal, drôt, zatvárací špendlík, kožený remienok, korková zátka, plastový uzáver zo šampónu, špagát

Uvidíme, či bol náš odhad správny.








Keďže každý správny poklad má aj mapu, podľa ktorej ho môžeme znova nájsť a vykopať, zakreslili sme si aj my jeho presnú polohu. Táto časť pokusu bola veľmi dôležitá, a preto sme si dali na nej obzvlášť záležať.












































Týmto pokusom by sme radi zistili, do akej miery ľudia škodia prírode, keď odhadzujú na zem odpadky a vytvárajú na okrajoch lesov čierne skládky.

štvrtok 11. októbra 2012

Maľujeme prírodu prírodou

Prácu s prírodninami sme si už vyskúšali na viacerých hodinách výtvarnej výchovy. Tentokrát sme však zúžitkovali to, čo sme väčšinou vyhadzovali ako nepotrebné - suché lístie. Práca s týmto materiálom je veľmi nevďačná, pretože vysušené listy sa pri každej manipulácii rozdrobia na niekoľko menších kúskov. A práve túto ich vlastnosť sme využili pri našej práci.
Základom výrobku bol strom na farebnom podklade. Najskôr sme si tušom namaľovali jeho kmeň, ku ktorému sme pomocou rozfukovaných škvŕn dotvorili konáre. Po dôkladnom vysušení sme naniesli lep na tie časti stromu, kde býva koruna. Museli sme dávať pozor, aby sme neprekryli vzniknuté konáre. Následne sme tieto časti posypali zmesou usušeného a nadrobno rozdrveného lístia. Pri rôznofarebnom lístí vznikne krásna žlto - červeno - zelená mozaika, ktorá "vyzerá ako živá". Na záver sme lepom potreli aj spodnú časť výkresu. Takto jednoducho sme vytvorili ilúziu opadaného lístia pod stromom. 






























Celá práca nám trvala necelú hodinku. Mierne nás zdržali drobné nehody s tušom, ktoré sa aj pri najväčšej opatrnosti z času na čas pritrafia. Nenechali sme sa tým však rozladiť. Po dôkladnej očiste triedy, lavíc, umývadla a stoličiek ( oblečenie sme už nechali na mamičky, snáď nám to odpustia) sme museli uznať, že naša námaha sa vyplatila. Veď uznajte samy: