streda 3. októbra 2012

Náš strom

V rámci nášho projektu TAJOMSTVÁ STROMOV sme sa rozhodli, že si vyberieme jeden strom, ktorý budeme skúmať počas celého školského roku. Spomedzi všetkých ihličnatých a listnatých stromov, ktoré rastú v Ilave, sa nám najvhodnejšou zdala lipa, ktorá rastie pred ilavským kostolom.




















Vybrali sme si ju hneď z niekoľkých dôvodov:
1. V roku 1994 bola vyhlásená za zákonom chránený strom (o čom svedčí aj tabuľka umiestnená na jej kmeni). To znamená, že je zakázané ju akokoľvek  ničiť či poškodzovať. Rozhodlo o tom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, pretože patrí k najstarším stromom, ktoré rastú v našom regióne. Jej vek sa odhaduje až na 250 rokov.




















2. Je to jediný strom v Ilave, ktorý má aj svoje meno - LIPA TRINITÁROV. Trinitári boli mnísi, ktorí v priestoroch dnešnej väznice mali kláštor s nemocnicou. V nej liečili zranených vojakov, ktorí bojovali proti Turkom. Na ich počesť nesie lipa meno ich rádu.
3. Lipa je od nepamäti symbolom Slovanov. Ľudia ju uctievali ako strom slovanskej vzájomnosti a priateľstva. Často ju sadili pri významných príležitostiach ako symbol významných udalostí.
4. Lipa sa objavuje v mnohých erboch slovenských miest a obcí, v básňach, piesňach.
5. Považuje sa za strom lásky - jej list má tvar srdca.
6. Patrí medzi významné liečivé rastliny. Čaj, ktorý varíme z jej kvetov, je nielen veľmi chutný, ale pomáha aj pri liečbe viacerých ochorení. Podporuje srdcovú činnosť, pomáha pri chorobách z prechladnutia, pri zápaloch dýchacích ciest, horúčke. 
Toto všetko sme sa o našej lipe dozvedeli z internetových stránok. Ďalšie údaje sme si išli zistiť už samy. Zaujímalo nás napríklad, koľko detí je potrebných na to, aby tento strom celý objali. Jednoduchým pokusom sme zistili, že to dokážu presne štyria žiaci. Následne sme si veľkosť jeho obvodu zmerali aj pomocou zvinovacieho metra. Vyšiel nám úctyhodný údaj -  444,5 cm.

























Keďže každý závan vetra nám do náruče privial niekoľko listov, neodolali sme a hneď sme si aj niekoľko nazbierali. Nezabudli sme ani na semienka, ktorých bolo pod stromom neúrekom. Zídu sa nám pri našom ďalšom pokuse.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára